Toto je pre Teba.

Milá duša,

pravdepodobne si preskúmala stovky strán,

ako najlepšie popísať svoje pocity.

Bádala si po troške poznania, spoznania,

maličkom pochopení.

A v týchto slovách, básňach, textoch piesní

dúfaš v naplnenie prázdnoty, ktorú cítiš.

Dúfaš v objatie v týchto dňoch izolácie, v ktorej sa nevoľky nachádzaš,

dúfaš v milé, dušu pohládzajúce slová, ktoré Ti tak chýbajú.

Akési prepojenie duší, sŕdc, všetkej animy

v zmesi bolesti, ktorá vychádza z najhlbšieho kúta.

Pretože možno,

ale len možno,

nie sme tak osamelí, ako sa cítime.

Možno niekto túto totožnú bolesť,

tú istú osamelosť, izoláciu,

totožné pocity, konšteláciu emócií

prežíva úplne rovnako.

Pýtaš sa.

Aká je tá odpoveď?

Už Ti bolo zodpovedané, odpovedala si si sama.

A máš pravdu.

Nie každý zdieľa tú istú bolesť a skúsenosť.

Len ten, ktorý v sebe uchováva obrovské pochopenie pre druhých,

ten, ktorý okamžite nekreslí zhodnotenie, posudok o inom,

ten, kto najprv premýšľa a až potom koná,

ten, ktorý ľúbi iných, niekoho viac než seba.

Niekto, kto len nevraví, niekto, kto to prejavuje

a Ty to cítiš vo svojich kostiach.

Niekto ako Ty a to je to, čo hľadáš.

Ten kúsok sebavedomia, ktorý si postupne stratila,

čas po čase a znova Ťa niekto sklamala, využila a zranila.

Ostaň voči sebe úprimná,

ukáž o koľko svet môže byť krajší,

konaj tak, ako by si konala, keby v Tvojich žilách miesto krvi bol mesačný svit,

buď sebou.

Prešla si tak veľa,

veriac v seba,

tak ukáž, čo v Tebe je a ako by to malo byť.

Sprav svet lepším miestom.

Si všetko, čo potrebuješ.

Objímam Ťa. Spolu tú osamelosť prekonáme.

S láskou,

Nicole