Stratila som sa?

Milá duša,

Mám pocit, že som sa stratila. Niekde na ceste k dnešku som postrácala autentické kúsky bytia. Bojím sa, že sa nespoznávam. Niekedy sa dívam do zrkadla a snažím sa nájsť čriepky môjho ja. Niektoré ešte ostali, skrývajú sa v tmavom kúte, tam vzadu. Väčšina je však preč. Nenávratne? Možno sa niekedy vrátia. Dúfam. Počas kráčania k dokonalejšiemu ja, aby som vyhovovala štandardom spoločnosti som začala zabúdať na to, kým som.

Nachádzam sa však v chaotickom rozprávaní príbehov, pretože písanie mi ide omnoho lepšie ako hovorená komunikácia.

V kradmých kratučkých mávaniach na malé deti, ktoré ma odmenia dvojzubým úsmevom.

V zastaveniach sa uprostred cesty, aby som zaklonila hlavu a zadívala sa na nebo a videla v oblakoch čudesné tvory.

V zatváraniach očí nasávajúc prítomný okamih- pohladenie slnka na rozpálené líca a zároveň kradmých bozkoch jemného vánku.

Nájdem sa aj vtedy, kedy neprítomne hľadím do diaľky a hoci mám oči doširoka roztvorené, snívajúc o veľkých veciach.

Viem, že som lepší poslucháč, než rozprávač.

Viem, že moje zmýšľanie väčšinou nevyhovuje konformnej spoločnosti.

Viem, že mám príliš divokú fantáziu na dospelého človeka.

Viem, že by som už konečne mala stáť nohami pevne na zemi, pretože to lietanie mi raz privodí pád tak, ako ho Ikarovi spôsobilo Slnce.

Viem, že by som mala byť viac spoločenská.

Viem, viem.

Čím viac sa snažím zapadnúť, tým viac strácam samu seba.

Niekedy túžim sa na pár dní, či týždňov presťahovať do chalúpky pod lesom, i keď by som asi šalela od strachu, či sa neobjaví nejaký medveď.

Nosiť obyčajné plátené šaty a na nich zásteru, ktorú mi ušila mamina.

Umývať sa vodou z potoka.

Jesť to, čo mi les prinesie.

Mať pri sebe psa, s ktorým by som chodila do okolitých kopcov.

Navštevovala by ma zvedavá líška a chodili by ku mne ľudia, ktorých ľúbim a s radosťou by som pre nich chystala úžasnú zeleninovú polievku z darov záhrady, o ktorú by som sa starala.

Chcem jednoduchý život.

Bez akejkoľvek drámy.

Bez ľudí, ktorých mozgová štruktúra evolučne nepostúpila od prvokov vyššie.

Chcem žiť pomaly.

Užívať si každú chvíľu.

Len tak jednoducho byť.

Vtedy by som vedela, že som sa našla.

Že som našla svoju dušu.

Milá duša, dúfam, že Ty svoju dušu pri sebe máš a že je šťastná.

S láskou,

Nicole