Podvedomie.

Bdieme v sne?

Alebo snívame počas toho, ako sme hore?

Búrka v podvedomí

Derúca sa na povrch

Keď sú viečka v spoločnom objatí

Ten dážď padajúci na moje zatvorené oči

Zanechávam všetky moje sny a túžby

Také obrovské, že by prekonali oceán

A predbehli veľkosťou aj na nebi hviezdy

Tie polia pokryté hmlou

Lúky celé skryté pod snehom

Naštvané oblaky a blesky

V sprievode ohlušujúcich hromov

Zamrznutá zem a tráva pokrytá inoväťou

Pomaly ponára do bezmocnosti

Stráca cestu priamo pred očami

Z tohto boja je unavená viac a viac

A stále krváca

Neustále

Ustavične snažiac vyjadriť sa

Ale nedarí sa jej

Túži trpieť tak, ako rany túžia krvácať

V tejto bolesti nachádza útechu

Slová napísané na papieri

Žiadne maľby

Ani plač, či krik

Nevedia vyjadriť tú temnotu vo vnútri

Nikto nevie, nikto nevidí

Len ona

Avšak...

Na ako dlho?

Raz sa však zobudí

Preberie sa z tejto mliečnej ničoty

Zalepí všetky rany

A vráti sa k dennému snívaniu

Vyhýbajúc sa hurikánom v podvedomí 

Nicole