Opäť sa Ti prihováram.

Drahá duša,

ako tu sedím a píšem tieto slová, nachádzam seba samú reflektovať cestu, ktorá ma priniesla k tomuto momentu a dúfam v dobrodružstvo, ktoré ma, dúfam, ešte len v budúcnosti čaká. Život má svoj spôsob v prinášaní prekvapení, niekedy sa na nás díva skrz výzvy, ktoré sa nám zdajú neprekonateľné a skrz momenty, ktoré nám prinášajú lahodné nadpozemské momenty šťastia naplňujúce naše vnútro nadnášajúcim pocitom slasti. V túto chvíľu si chcem pripomenúť niekoľko dôležitých poznatkov a nastaviť si zámery na nadchádzajúce dni, týždne, mesiace, roky, celý život.

Najprv a predovšetkým si chcem pamätať a neustále pripomínať, že z hĺbky duše chcem byť milá. Na Teba, na seba, na svet. Život je ako nikdy nekončiaci maratón, nie krátkodobý šprint. Je v poriadku dať si pauzu keď ju potrebujem. Zvládla som to doteraz vďaka vytrvalosti a sile, verím svojej schopnosti prekonať všetko, čo mi prináša prekážky a polená pod kolená. Oslavujem svoje úspechy. Či už to, že dnešná ranná káva chutila ako to najtuhšie a najsladšie objatie, alebo to, že som zvládla životné zmeny. Žitie nemá merítko a u každého sa úspechy vnímajú inak. Niekto sa raduje z milujúceho partnerského vzťahu, niekto z úžasného knižného príbehu, ďalší z bábätka a vytvorenia svojej rodiny, inoktorý z prekonaného strachu z výšok. Nikde nie je nastavené, čo máme práve v akom veku, či životnom štádiu oslavovať a vnímať za dosiahnutý míľnik a úspech. Je mi ľúto, že spoločnosť ľudí kategorizuje a priraďuje ku každému veku očakávané prekonané víťazstvá. Snívanie, žitie je na každom z nás a my sami sme si strojcom našich cieľov a láskavých úspechov a prekonaných pomyselných schodíkov žitia. Oslavujem malé kroky a snažím sa poučiť sa z chýb a omylov bez sebatrýznenia a obviňovania sa, že mi zas niečo nevyšlo. Mám právo smútiť, trápiť sa a premýšľať nad tým, prečo mi opäť čosi zlyhalo, ale snažím sa z tej celej situácie vybrať si to najlepšie pre môj vnútorný sebarozvoj a posunúť sa ďalej. 

Vytrvávam v tom byť zvedavá a neustále sa učím. S mojou pamäťou zlatej rybky sa učím niektoré veci opakovane a aj keď som už čosi počula, môžem opätovne reagovať slovami "faakt?". Ale učím sa. A ako sa vraví, opakovanie je matkou múdrosti. Nie som múdra, nie som dokonalá, neviem všetko a aj to, čo by som už mohla vedieť, neviem. A je to v poriadku. Veď na učenie mám celý svoj život. A životy za ním. Aj ten za ním. Svet je plný. Mám celé žitie na vyberanie si nových vedomostí, skúseností, záľub a zaľúbení. Celé včerajšky, dnešky a zajtrajšky môžem venovať rozširovaním si svojich horizontov. Nikdy nechcem byť presýtená hĺbavých rozhovorov, ktoré prekopávajú moje znalosti a moja myseľ je potom rozrytá až do hĺbok Mariánskej priekopy. Smäd po nových vedomostiach, znalostiach, skúsenostiach a rozhovorov nech sa nikdy neuhasí a hlad po živote nenasýti.

Venujem sa výžive svojich vzťahov. Ľudia okolo mňa sú najväčší a najbohatší podporný systém. Už nebudem venovať sto percent jednej osobe. V mojej blízkosti je veľa ľudí, svoju lásku prerozdeľujem všetkým. Ľudia okolo mňa si zaslúžia lásku a starostlivosť. Tak, ako asi nikdy dostatočne nebudem vedieť byť vďačná za ich prítomnosť v mojom žití, verím, že sa aspoň čiastočne priblížim tomu, aby boli vďační za to, že ma poznajú. Láska má milión foriem. Láska je nekonečná. Láska rastie tým viac, čím intenzívnejšie ju žijem a rozdávam. Formou úsmevov maličkým deťom v emhádečke, objatiami s ľuďmi, bez ktorých si existenciu neviem predstaviť, kúpou šálky kávy v kaviarni pre seba, lebo si to zaslúžim. Kyticou kvetov len tak. Ach, apropo, lentaky, majme ich v živote viac. Len tak Ti pošlem pohľadnicu. Len tak Ti napíšem list. Len tak Ti kúpim kvetinu. Len tak Ti prinesiem matcha latte. Len tak Ťa vytiahnem na prechádzku po zasneženej krajine. Len tak sa Ti ozvem, lebo na Teba myslím a som vďačná za Tvoju prítomnosť v mojom bytí. Len tak. Veď to je aké bohatstvo!

Starám sa o svoje zdravie. Fyzické, psychické, duševné. Ja žijem vo svojom tele po celý svoj život. Ja súzniem s mojim telom. Ja premýšľam mojou mysľou. Ja prežívam mojim bytím. Ja existujem. Celý život vo mne iba ja. A Ty v Tebe. Láska voči vlastnej osobe je ako slaný karamel. Sladká. S kúskami soli. Lepkavá. Ťahavá. Ak jej je málo, žiadame si jej viac. Ak jej je príliš veľa, kazí zuby. 

A s týmito všetkými múdrami, chcem žiť svoje dobrodružstvo. Stereotypne nestereotypne. Lebo jeden deň pokojne môže vyzerať ako ten včerajší a zajtrajší. Sú to však momenty, ktoré sa obmieňajú. Začala som s novým rituálom. Každý večer si napíšem tri veci, za ktoré som vďačná. 

• za prekrásnu prechádzku v zasneženej Bratislave, pretože sneh v Bratislave je ako nedeľa
• za úžasné škoricové rolky a kávu s dokonalo nedokonalým latte art od sestričky
• za úsmev staršej pani v električke, lebo som jej uvoľnila miesto
• za perfektný tréning
• za život, lebo niekedy je kurva bolestivý a zaliaty slzami, ale je to život a som šťastná, že môžem byť nažive

Keď sa ohliadnem, nachádzam v sebe odvahu naháňať svoje sny. Niekedy potrebujem dlhšiu pauzu, lebo nevládzem behať a naťahovať sa, ale po oddychu s plnou vervou bežím ďalej. Nie za pomyselnými úspechmi, ktoré schvaľuje spoločnosť, ale za tými, za ktoré som na seba pyšná ja. Častokrát na svoje sny zabúdam, ale viem, že niekde v mozgu schované sú a keď som unavená a nevládzem, čušia a čakajú a keď sa nadýchnem a opäť sa vzopriem a začínam žiť, kričia "tu sme, nájdi nás a dosiahni čo si si dávno zaumienila". O tom je život. Teda, podľa mňa. Pretože to skvelé na mňa, na nás čaká. Ale to skvelé sa aj deje. Aj cez zlomené srdcia, pošliapané cti, polámané rebrá. Lebo vtedy viem, že žitie je reálne. Skutočné. Krvavé. Surové. Láskyplné. Plné. Láskavé. Živé.

S láskou,

Nikola