Nie nenávisť, láska.

Nie nenávisť, láska.

Ahoj milá duša,

v poslednej dobe čoraz viac a čoraz častejšie premýšľam nad ľudstvom.

Nad ľuďmi ako takými, nad našim správaním, našim myslením a snažím sa prísť na to, v akej časti ľudského cyklu sa to začína kaziť.

Kedy začíname o iných premýšľať zle?

Neviem.

Nerozumiem, prečo nenávidíme.

Ty rozumieš?

Celkom viem pochopiť strach z neznámeho. Veď aj ja mám fóbie.

Ale prečo jestvujú predsudky?

Prečo človek začne súdiť predtým, ako niekoho spozná?

Len na základe výzoru.

Na základe farby pleti.

Na základe náboženstva.

Na základe sexuálnej orientácie.

Na základe hmotnosti, výšky.

Na základe klebiet, nepravdivých rečí...

Prečo?

Prináša to človeku potešenie?

Uspokojenie?

Že šíri hnev, agresiu, neznášanlivosť?

Čo človeku bráni spoznať danú osobu?

Ako môže výzor hneď napovedať, že ten človek je hoden našej nenávisti?

Veď farba pleti nerozlišuje ľudí na dobrých a zlých, alebo áno?

Uctievanie ich boha bráni Tebe ctiť si svojho?

Láska jednotlivca k rovnakému pohlaviu ničí Tvoju lásku?

A vari hmotnosť alebo výška hneď napovie o človeku všetko?

Zlé reči Ti utvoria ucelený obraz o danom človeku bez toho, aby si ho poznala Ty sama?

Je ťažké byť tolerantná?

Nie je hádam dôležité v živote človeka držať sa hesla: "Ži a nechaj žiť."?

A čo také "To, čo dávaš svetu okolo, dá svet Tebe."?

Nechceme prijímať len to krásne?

Rešpekt?

Uznanie?

Porozumenie?

Lásku?

Začnime sami od seba a šírme ľúbivosť, nie nenávisť, nie strach. Láska nás priviedla na svet, dovoľme jej, aby nás viedla životom.

Láska je krásna.

Láska šíri pokoj.

Láska je láskavá.

Šírme lásku spolu.

Milá duša, aj Tebe posielam všetku svoju lásku, ktorú v sebe skrývam. Pošli ju ďalej.

Objímam Ťa.

S láskou,

Nicole