Nebo.

Nebo.

Predtým, než sa začítaš, pusti si túto pesničku, nech Ti po izbe pláva príjemná melódia...

Dívaš sa niekedy na nebo? Alebo je pre Teba nevýznamné? Aké pocity máš, keď sa dívaš hore?

A kedy najradšej zakloníš hlavu? Keď slnko vychádza, zapadá, alebo keď je nebo posiate hviezdami?

A čo Ti vtedy prechádza hlavou? Že slnko svieti prisilno, alebo že možno bude pršať, alebo že je primálo oblakov a že na Teba pečie?

Alebo pri pohľade na nebo snívaš s otvorenými očami? A sa divíš, ako je možné, že aj taká obyčajná vec, ak je obloha je tak neskutočná? Že ako je možné, že pri západe slnka dokáže nebo meniť farbu z modrej na ružovú, ktorá neskôr sfialovie až sčernie?

Alebo že nebo posiate nekonečnými hviezdami je tak výnimočné? Vidíš na nebi to, čo sa vlastne udialo pred miliónmi rokov... A že možno sa hviezdy dívajú na Teba. A možno, že každá hviezdička dáva pozor na každú ľudskú bytosť na tejto zemi...

Možno, že sú na nebi naše sestry. A keď zomrieme, vrátime sa do rodiny, k nim...

A že mesiac je niečo tak špeciálne. Pohýna našimi oceánmi. Vďaka nemu sa morské brehy dennodenne obmývajú. Že mesiac je náš veľký brat. Svieti nám na cestu. A svieti nám do okien v noci a niekedy nám nedovolí spať... Spln mám vlastne rada. Zobudí ma a tak trošku ma prinúti zadívať sa von oknom. Akoby ma volal pozrieť sa na ten pokoj. Milá duša, dívaš sa niekedy v noci na mesiac?

Raz, keď som bola v mojej milovanej, slnkom zaliatej Itálii, dívala som sa hore. Nebeské divadlo mi pohládzalo dušu. Na nebi boli šmuhy pastelových farieb. Modrá sa prelínala s ružovou, fialovou a šedou. Dívala som sa na oblohu a s úsmevom na tvári som snívala s otvorenými očami. Potom ma vyrušil jeden človek s otázkou "Čo tam vidíš? Vidíš tam niečo? Prečo sa dívaš tam hore?". Vyriekol to sarkasticky a s posmešným výrazom tváre. Táto poznámka ma rozsmutnila. Vari to nevidel? Nevidel, že nebo je tu pre nás, aby nám dalo priestor na snívanie?

Nebo je tak nebesky magické! Nebo je niečo, o čom by som rada rozprávala celé hodiny a napriek tomu mi slová z úst nechcú vyjsť.

Aký vzťah máš k nebu Ty, milá duša? Vnímaš ho, či o ňom len podvedome vieš, ale nezamýšľaš sa nad ním?

Skús sa raz len tak zastaviť a natoč tvár k nebu. Možno, že Ti chce niečo povedať. Možno, že Ti poskytne priestor na premýšľanie. Možno, že Ťa podporí v snívaní.

Len sa pozri hore...

Pozri sa hore a snívaj...

S láskou,

Nicole