Hviezdy.

Hviezdy.

Nechaj sa unášať hlasom Tamina a začítaj sa...

Milá duša,

kedy si si naposledy len tak sadla a zadívala sa na hviezdy?

Zahľadela sa na žiariace bodky na tmavom nebi.

Akoby na Teba žmurkali, nemyslíš?

Alebo mávali?

Sestričky moje...

Vieš, že sú tak trošku aj Tvoje sestričky?

Dávno, pradávno sme možno všetci spolu pretekali v tom obrovskom vesmíre.

Naše duše sa prelínali, lietali popri sebe, smiali sa tak sladko,

plakali trpko, zdieľali všetko...

A teraz?

Teraz s nimi zdieľame také isté atómy, ktoré postavili naše telo.

To, čo kolovalo v ich telách pred miliónmi rokov beží teraz v nás.

A hviezdy, ktoré sú na nebi možno raz kráčali po tejto Zemi.

Čo ak..?

Čo ak aj my budeme žiariť a mávať na ľudí na tejto planéte dlho,

dlho po našej smrti?

A budeme sa rozprávať s tými, ktoré sú na nebi už dlhší čas...

A ja poviem: "Byť tam dole, tam na Zemi bolo to najnáročnejšie, čím som si musela prejsť."

A ony odvetia: "Pravdu máš..."

Sme tu my pre hviezdy?

Alebo hviezdy sú tu pre nás?

Tak trošku som nepoučiteľný stargazer. Buď ním aj Ty a dívaj sa na hviezdy. Možno uvidíš, ako Ti jedna zamáva.

Môžeme si na chvíľu len tak ľahnúť na zem?

S láskou,

Nicole