Cesta akné liečby.

Milá duša,

všetko zlé je na niečo dobré, však? Od včera som v domácej izolácii, po dvoch rokoch ma korona lizla, hoci som verila, že som jedna z mála, ktorú nechá na pokoji. Ach, ako som sa mýlila. Som však rada, že mám zatiaľ dobrý priebeh. Vďačná som za možnosť zaočkovať sa, po troch dávkach mám pocit, že telo vie s vírusom bojovať statočnejšie. Momentálne ma trápi len kašeľ, ale to pri každom respiračnom ochorení, ktoré ma postihne. Necítim ani únavu, či vyčerpanie. Skôr mi táto vynútená izolácia kúpila tak drahocenný čas. Konečne môžem skompletizovať článok, ktorý som mala v konceptoch už pekne dlho. Úprimne... odsúvala som ho aj kvôli komentárom, ktoré na mňa číhali pod videom na instagrame, kde som zdokumentovala moju cestu liečby akné. Nie som človek, ktorý sa nechá zničiť negatívnymi komentármi, ale zamrzelo ma to a znechutilo natoľko, že ma prešla chuť sa s vami podeliť o radosť, že som sa konečne zbavila vyrážok, ktoré boli mojou súčasťou dlhé roky.

Koncom apríla som sa rozhodla, že už naozaj stačilo. Stačilo prílišnej úzkosti, ktorá ma postihovala každé ráno predtým, než som sa postavila pred zrkadlo a hľadala nové objavy na tvári. Stačilo dlhého scrollovania po internetoch a bádania po ideálnej skincare, ktorá by mi pleť vyliečila. Stačilo už rečí, ktorými ma častovali ľudia, nech s tým niečo robím ("alpu si neskúšala?"). Stačilo aj vypaľovania vyrážok tekutým dusíkom, akoby to boli bradavice (áno, na jednej ambulancii sa mi to stalo). Stačilo vyhadzovania peňazí na kozmetičky, ktoré sa tvárili, že vedia, čo robia a ihlou mi šprtali do najzapálenejšej vyrážky tak dlho, až som mala týždeň modrozelený fľak. Proste, stačilo. Tým, že som sa zamestnala v nemocnici, dostala som sa bližšie k informáciám, kde hľadať dobrého dermatológa. Čistou náhodou to bol môj nadriadený. Vzal ma k sebe a navrhol liečbu isotretinoínom. Presne si pamätám aj ako sme sa o tom rozprávali a mne záležalo na tom, že sa mi blíži dátum, kedy môžem darovať krv (poznámka: nie, počas liečby nemôžeš darovať krv), tak sme sa dohodli na tom, že najprv pôjdem darovať krv a začiatkom mája začnem brať lieky. Nie som si istá, či je to bežný postup, ale počula som rôzne spôsoby ako začať liečbu. Záleží na hmotnosti človeka a podľa toho sa upravuje dávka. Tým, že som nikdy predtým na podobnej liečbe nebola, začali sme postupne. Prvý mesiac som brala jednu kapsulu denne, druhý mesiac už dve a tretí mesiac tri. To bol strop, tri kapsule denne. Aspoň u mňa. Ešte pred začiatkom liečby som šla na prvé kontrolné odbery, aby sme vedeli na akých hladinách začínam a potom som chodila na kontrolné odbery každé dva týždne. A aby som nezabudla, počas celej liečby a aspoň mesiac po nej nesmieš otehotnieť, liek pôsobí ako teratogén.

Prvý mesiac sa toho veľa nedialo. Akné sa naďalej tvorilo a nevšímala som si zmeny. Teda tie viditeľné. Ale pleť začínala byť veľmi citlivá. Jeden večer v rámci zaužívanej skincare rutiny som si na tvár nacapkala AHA BHA kyselinu a myslela som, že mi v tú sekundu zhorí tvár. Okamžite ma pálila a tvár som si musela ihneď umyť. Odvtedy som používala už len jemné prípravky. Zaujímavé však bolo, že mi začal prekážať aj Cerave krém. Bolo to len chvíľu, ale asi minútu po nanesení na pleť som cítila jemné štipkanie. Keď som sa pozrela na zloženie, myslím, že to bolo kvôli alkoholu, ktorý obsahuje. Kúpila som si čistiaci gél pre citlivú pleť a myslím, že iné by som asi nezvládla. Veľmi vyzdvihujem jednoduchý čistiaci gél pre citlivú pleť z DMky, ja som nikdy zmysel v drahých čistiacich géloch nevidela. Máš ho na pleti doslova maximálne minútu a zmyješ si ho. Za ten čas nestihne urobiť žiadne zázraky, tak načo?

Druhý mesiac, keď som už bola na dvoch kapsulách denne, som začala mať veľmi suché miesta na tvári. Pomaly som prestala používať mejkap a len som sa často krémovala. Sušilo sa mi hlavne okolie pod nozdrami a tiež okolie kútikov úst. Akné vyzeralo stále rovnako.

(Skincare, ktorú som mala zaužívanú počas celej liečby: čistenie gélom pre citlivú pleť, ružová voda, hydratačný krém a doplnkovo vazelína a maste. Viac som naozaj nepotrebovala).

Na začiatku ďalšieho mesiaca som šla na kontrolné odbery krvi, kde sa sledovala hlavne hladina cholesterolu. Zvýšila sa, ale nijako drasticky. Tretí mesiac začal byť náročnejší, pleť sa mi začala šúpať až do krvi. Krémovala som sa viackrát do dňa a na vysušené miesta som si dávala vazelínu. A to nehovorím o tom, ako mi praskali pery. Odkladala som si použité balzamy na pery a počas celého obdobia šiestich mesiacov som spotrebovala osem celých balzamov na pery. Ústa som si natierala asi každú polhodinu. Želám si, aby som preháňala, ale píšem pravdu. Vďaka tomu som nemala pery ako po prejdení po strúhadle. Neviem si predstaviť, že by balzamy neexistovali. Takisto som prišla na nový spôsob, ako si aspoň trochu uchovať vlhkosť v pleti. Po večernom očistení a nakrémovaní som si namazala celú tvár vazelínou a tak šla spať. Až neskôr som zistila, že takáto metóda naozaj existuje a volajú to slugging. Daj si do googlu ak Ťa to zaujíma a možno sa dozvieš čosi nové. Ešte počas tohto mesiaca som si nejako nevšimla, že by sa pleť zlepšovala. Skôr bola viac podráždená a viac rozpálená, začervenaná a suchá. Vtedy som naozaj pochopila, že musím byť trpezlivá a nevzdať to, veď som predsa v polovici.

V priebehu ďalších mesiacov bola pleť neustále suchá, šúpala sa, krvácala, akné sa tvorilo, pery praskali a do toho mi začala krvácať nosná sliznica. Nemyslím teraz, že sa mi spúšťala krv z nosa, to sa mi stalo len raz, ale skôr keď som si vysmrkala nos, na vreckovke bola krv. Keď som sa o tom porozprávala s lekárom, predpísal mi asi svätý grál- Infadolan. Je to masť podobná vazelíne, ktorá sa môže naniesť na fakt hocijakú sliznicu, dobre, do oka nie, ale kto by to predsa robil. Natierala som si ju do nosovej sliznice a krvácanie prestalo. Dokonca keď sa mi začali trhať ušné lalôčiky a nie a nie sa zahojiť, po pravidelnom natieraní to prestalo.

Och a pamätám si ako ma trápili bolesti chrbtice. Dokonca tak, že som začala chodiť na rehabilitácie a procedúry. Vraj to nemá s liekmi nič spoločné, ale ja si to inak vysvetliť neviem. Predtým ma to netrápilo, nezmenila som ani matrac, ani spôsob spánku a po ukončení liečby ma chrbtica netrápi. Musím si poklopať, nech sa mi to nevráti. Ale podľa mňa to s tým súvis malo, neviem si to inak vysvetliť.

A takisto som mala tak suché oči, že bez kvapiek by som to asi nezvládla. Mne najviac pomohli Visine kvapky, zmiernili aj začervenanie, aj podráždenie. Najhoršia bola práca s počítačom, to mi dosť prekážalo. Mimo práce som sa snažila obrazovke vyhýbať.

Ale aby som len nehovorila negatíva, vieš, čo bolo úplne super, milá duša? Vôbec sa mi nemastili vlasy. Ale že vôbec. A to ja mám mastné vlasy už na tretí deň od umytia. Po vyžehlení už aj na druhý.A počas liečby keď som si vlasy umyla a vyžehlila, vydržali mi krásne naozaj týždeň (bol to experiment a vskutku vydarený). Ach, ako mi to chýba.

Mesiac- dva po ukončení liečby som šla na posledné odbery krvi, aby sme zhodnotili, či sa mi cholesterol vrátil na normu. Dokonca ho mám lepší než úplne na začiatku. Čiže strach, že som si pokazila pečeň, alebo hladinu tukov sa nevyplnil. Vždy záleží na tom, ako sa o svoje telo staráš. Ak do seba budeš pchať nezdravé jedlá, sladkosti, mastné či slané jedlá, nečuduj sa, že sa telo nevie s tým vysporiadať a máš zlé hodnoty. A liek samotný za to naozaj nemôže.

Už prešli tri mesiace odkedy som liečbu ukončila. Momentálne sa cítim veľmi dobre. Za ten čas sa mi stihla vytvoriť až jedna vyrážka, ale nebolo to nič katastrofálne. Stále nepoužívam v skincare rutine nič drastické, skôr dbám na hydratáciu, či už zvonku, alebo aj zvnútra. Vyhovuje mi to a verím, že keď sa v lete opálim, vyrovnám si farbu pleti s fliačkami po akné. A aby si pleť opäť navykla na kyseliny, kúpila som si jemnučkú, ktorá ani neštípe ani nijak nedráždi. Pomaly postupne budem pridávať aktívne látky, ale ak by som mala určiť jedinú vec, čo ma táto cesta naučila, je to presne trpezlivosť.

(Momentálna skincare pozostáva z čistiaceho gélu, ružovej vody, Marine Hyaluronics a hydratačného krému. Večer dopĺňam o sérum a trikrát do týždňa na desať minút peelingovú kyselinu (Gluconalactone, Lactobionic acid and Honey)).

Som si istá, že som na niečo zabudla, ale keby mám všetko zhrnúť, toto sú veci, ktoré som vnímala počas tejto cesty ako som liečila akné. Pokiaľ stále váhaš, nenahováram Ťa, ale skús nad tým aspoň porozmýšľať. Hlavne si prosím nájdi dobrého dermatológa, ktorý Ťa vezme pod svoje ochranné krídla. Nie je to záležitosť, ktorá sa vyrieši za jednu noc, trvá a na to pripravená byť musíš.

Ak Ti však môžem odporučiť aspoň jedno, začni liečbu na jeseň. Ja som začala na jar a celý čas som sa musela pred slnkom skrývať, o kúpalisku či mori som mohla len snívať. A to aj s kvalitným SPF.

Neľutujem, že som sa na to dala a som vďačná, že mi to pomohlo. Začínala som byť zúfalá. Akné ma trápilo nielen z estetického hľadiska, ale aj ma bolelo a počas spánku mi praskalo, kvôli tomu som sa často na to v noci budila.

Pokiaľ máš jednu, či dve vyrážky, iste Ti netreba podstúpiť toto všetko, ale ak máš veľké ložiská a neustále zapálené a boľavé, zvážila by som aj túto cestu.

Pokiaľ by si sa chcela na niečo opýtať, pokojne mi na instagrame napíš. Netvrdím, že som odborník, poradiť Ti budem vedieť na základe skúseností, alebo Ti napíšem na koho sa obrátiť.

Do ďalšieho stretnutia v podobe nového článku sa opatruj, ľúb sa, buď zdravá a živá.

Objímam Ťa.

S láskou,

Nicole