Ako chutí sloboda.

Milá duša,

ako Ti chutí sloboda? Niekde som čítala, aké sladké sú melódie, ktoré počuješ, ale omnoho sladšie sú tie, ktoré nie. Slobodu vnímam podobne. Je sladká, keď Ti prehrabáva vlasy ako nezbedný prímorský vánok. Sloboda je, keď vidíš nevinné vtáky, ako poletujú po nebi. Vlasy Ti vejú vo vetre a Ty sa dívaš do diaľav pred sebou. Keď privrieš oči, cítiš na jazyku chuť najsladších broskýň, ale po olízaní pier nájdeš jemné zrniečka soli z mora.

Sloboda je, keď stránky knihy Tvojho života preletujú, zlievajú sa do jednej neforemnej masy, ale nie v tom zlom zmysle. Dni utekajú príliš rýchlo, nestíhaš sa ohliadať, ale si vďačná za každý jeden moment. Dúfaš len, že táto kniha je hrubánska a ešte len smeruje hore ako húsenková dráha a že ten voľný pád na konci je ešte ďaleko, tak ďaleko, že naň ani len nedovidíš, lebo zrak upieraš na to bezoblačné nebo plné meteorového dažďa a žiariacich hviezd.

Sloboda je, keď sa kúpeš v oceánoch sveta a cítiš sa, akoby si plávala v galaxii. Jemnosť vody Ťa obmýva, láska Ťa a Ty sa cítiš bezhranične. Túžiš len ležať na hladine a dovoliť dažďu, aby padal na Tvoju tvár. Kvapky sa zachytávajú medzi riasami a vytvárajú Ti diamantový pohľad.

Sloboda je, keď hľadáš mušle a nachádzaš perly.

Sloboda chutí ako ten najsladší melón, hudba duše, vôňa kávy zmiešaná s atramentom presiaknutými knihami, kde sem- tam natrafíš na vylisovaný kvietok, či zaľúbený odkaz od milenca, ktorý venoval príbeh svojej motýlej láske.

Sloboda je nepatrný dotyk krídel včely. Je jemná, sladká, roztomilo huňatá a keď jej neubližuješ, neublíži ani ona Tebe.

Sloboda je ľahko žiť v tejto ťažkej dobe.

Sloboda je rozprestierať krídla, hoci sú zamazané smolou.

Sloboda je slobodná.

Sloboda chutí sladko ako med na Tvojich perách.

Sloboda chutí nežne.

Sloboda chutí.